RC Banská Bystrica - Andrej Patráš: Expedícia Manaslu 2026 (5. 10. 2026, 17:00)

Zápis

Upozornenie: Na úvod pripájame linku na zdieľanú tabuľku predbežného plánu činnosti nášho RC BB ma celý rok. Tabuľka sa bude dopĺňať a upravovať podľa aktuálnej situácie - RC_BB_2026_2027_Plán_činnosti.xlsx - CTRL + klik !

__________

Zápis zo stretnutia Rotary clubu Banská Bystrica 5. 10. 2026

- 1620. stretnutie od znovuzaloženia klubu v r. 1992 a 9. stretnutie v tomto rotariánskom roku 2026/2027

Hostia: Andrej Patráš (prednášateľ)

Zápis

Riadne stretnutie klubu, ktoré bolo 1620. od znovuzaloženia klubu v r. 1992 a 9. v rotariánskom roku 2026/2027, otvoril Peter Hladký, prezident klubu v roku 2026/2027. Privítal všetkých prítomných aj účastníkov stretnutia online, a predovšetkým Andreja Patráša, ktorý sa pred nedávnom vrátil z horolezeckej expedície v Nepále, ktorej cieľom bolo zdolať 8 163 m n. m. vysokú horu Mount Manaslu.

Ad 1. Prednáška „Expedícia Manaslu 2026“

Svoje rozprávanie začal Andrej informáciami o tom, ako sa rodilo jeho rozhodnutie pre takéto podujatie. V r. 2012 sa zúčastnil spolu s Kuzminovcami na komerčnom treku, ktorého cieľom bolo dosiahnuť základný tábor pod Everestom. Tam sa naučil základy vysokohorskej turistiky a horolezectva vrátane teórie o aklimatizácii na pobyt vo veľkých výškach. V r. 2024 sa zúčastnil na výstupe na Mera Peak (necelých 6500 m n. m.), čo je najvyšší trekingový vrchol v Nepále. Od r. 2026 sa pripravoval na výstup na Manaslu (pôvodne to mal byť Broad Peak), a keď známy horolezec a rotarián Peter Hámor zmenil svoj zámer, pripojil sa k expedícii vedenej českým horolezcom Janom Trávníčkom.

Nasledovalo 1,5 roka príprav – tréningu, chudnutia, prísnej životosprávy, mentálnej prípravy, materiálnej prípravy atď.

Po tomto úvode Andrej previedol poslucháčov deň po dni programom celej expedície. Rozprávanie bolo spestrené veľkým množstvom autentických fotografií a videí. Jeho rozprávanie – pre klubové stretnutie celkom netypicky – trvalo viac než hodinu, a akýkoľvek zápis by ho nezachytil dostatočne verne. Preto aspoň niekoľko perličiek:

• Jeho batožina vážila 80 kg.
• Po odchode z B. Bystrice už pri Novej Bani zastavila ich auto hliadka polície a pokutovala vodiča za prekročenie rýchlosti.
• Let do Káthmándu cez Quatar. Tam bolo stretnutie celej výpravy, dokúpenie vecí, vybavenie povolení, zážitok zo stravovania v Czech Pube s európskou kuchyňou. Vo výprave boli „trekári“ (účastníci, ktorí išli na vysokohorskú turistiku) aj lezci – do tejto skupiny patril Andrej.
• Náročná niekoľkodňová cesta offroadovým autobusom, neskôr džípmi a napokon peši do základného tábora. Cestou bolo zlé monzúnové počasie, kvôli rozvodnenej rieke sa museli na časti cesty vrátiť a pokračovať inou trasou.
• Na 7. deň sa dostali do výšky 2500 m n. m., na ďalší deň, venovaný aklimatizácii, počas ktorého vyšli do výšky 3 700 m n. m. trekom, ktorý trval 8 hodín. V noci zažili aj krátke zemetrasenie.
• Počas nasledujúcich dní vystúpali do dediny Samdo (cca 3 900 m n. m.) a neskôr zišli nižšie do významného centra ležiaceho na nástupne trase na Mount Manaslu, do dediny s názvom Samagaun, kde strávili dve noci.
• Na 13. deň sa dostali do základného tábora vo výške cca 4 900 - 5 000 m n. m. Pri príchode bol tábor bez snehu, no keď ho opušťali, pokrývala ho 1,5 m vrstva snehu. Tábor bol vybavený veľmi dobre – s dobrým servisom (lepším ako počas treku z Káthmándu). Počas ďalších pár dní sa členovia výpravy aklimatizovali, dostali požehnanie pred výstupom od lámu a pripravovali sa na „rotáciu“, t. j. na výstup do vyšších táborov (C1 – 5 700, C2 – 6 300, C3 – 6 600 až 6 900 m n. m.) a následný zostup do nižšieho tábora.
• Počas týchto dní párkrát videli aj vrchol Manaslu, no počasie sa stále zhoršovalo a postupne sa dážď zmenil na sneženie. 18. deň bol pre Andreja zlomový, keď vo veľmi zlom počasí sa pri výstupe do tábora C2 vysilil o. i. aj pri záchrane iného horolezca a napokon po vlastnom „vypadnutí“ pri prekonávaní ľadového previsu a po zhodnotení situácie sa rozhodol vrátiť.
• až 21. deň strávil v základnom tábore, kde prekonal dôsledky svojho vyčerpania a spolu s ďalšími horolezcami sa potom vrátil vrtuľníkom do Káthmándu, kde strávil cca týždeň.
• Kvôli mimoriadne nepriaznivému počasiu (na Mount Manaslu je možné liezť iba v septembri) tohto roku sa na vrchol tejto osemtisícovky nikto nedostal.

Po Andrejovej prednáške nasledovala krátka diskusia, v ktorej zodpovedal niekoľko otázok. Okrem iného povedal, že v r. 2028 by chcel zdolať „sedemtisícovku“, na tému zdravotnej starostlivosti povedal, že v ich výprave bol aj lekár, ale on bol vybavený všetkými možnými liekmi, ktoré sa pre účastníkov takýchto výprav odporúčajú. Zhodnotil, že jeho predstavy o tom, čo ho na výprave čaká, boli optimistickejšie ako bola skutočnosť. Hovoril, že o použití kyslíka neuvažoval, lebo kyslík síce môže uľahčiť pohyb vo vysokých nadmorských výškach, ale jeho náhodný výpadok môže byť pre človeka fatálny. Odpovedal aj na otázku, čo sa po sezóne stane s vybavením základného tábora (domáci ho zlikvidujú, stany rozoberú a vybavenie znesú do údolia). Venoval sa aj ekonomickej situácii Nepálu, ktorú mohol pozorovať: ľudia žijú veľmi skromne, z nášho pohľadu biedne, no vysokohorská turistika im prináša možnosti lepšieho zárobku. Okolo hlavných turistických trás sa začínajú budovať malé ubytovacie zariadenia pre návštevníkov hôr. Veľkým problémom, ktorý bude ešte dlho pretrvávať, je udržiavanie infraštruktúry, ktorej stav zhoršujú aj drsné poveternostné podmienky.

Prezident klubu sa Andrejovi za všetkých účastníkov stretnutia poďakoval a zaželal mu do budúcnosti veľa úspechov.

Skrátenú verziu prezentácie si môžete pozrieť po prihlásení do členskej sekcie. Zaujímavý je najmä Andrejov denník, ktorý popisuje udalosti, ktoré sa odohrali v jednotlivých časových úsekoch expedície.

Ad 2. Informácie výmenných študentiek

Vzhľadom na to, že Uma musela v priebehu prednášky odísť, prítomných informovala len Malu. Povedala, že v stredu minulý týždeň boli obidve na predstavení v Štátnej opere (zúčastnili sa aj Ľudka a Peter Hladký, Csilla Droppová). Cez víkend boli v Košiciach, kde sa stretli výmenní študenti z celého Slovenska. Spoznávali mesto, v sobotu bežali minimaratón (4,2 km) a v nedeľu zabezpečovali občerstvenie účastníkov maratónu – podávali bežcom banány, vodu a cukor. Prítomní odmenili Umu potleskom za jej snahu celú informáciu predniesť zrozumiteľnou slovenčinou.

Ad 3. Rôzne

Návrh stanov a rokovacieho poriadku klubu. Bolo dohodnuté, že o obidvoch dokumentoch sa môže začať hlasovať, keďže nikto z členov klubu k návrhom, ktoré všetci dostali písomne, nevzniesol žiadne pripomienky. Prítomní členovia klubu rozhodli, že hlasovanie sa uskutoční písomne (na hlasovaní sa musia zúčastniť minimálne 2/3 členov klubu, t. j. 20 členov, z ktorých musia návrh schváliť minimálne 2/3, t. j. 14 členov).

Vianočné stretnutie klubu a vianočný koncert. Ako už bolo avizované, vianočný koncert, ktorý sa tradične koná v Robotníckom dome, sa uskutoční v pondelok 14. decembra 2026. Tohto roku však nebude možné koncert spojiť s večerou v Beniczkého dome, pretože jeho kapacita je už na 14. 12. 2026 obsadená. Preto sa bude slávnostná predvianočná večera konať v Beniczkého dome o týždeň skôr, t. j. v obvyklom termíne klubového stretnutia, v pondelok 7. decembra 2026, so začiatkom o 17:00 hod. Čas podávania večere upresníme po dohode s pani Sekerášovou.

Ospravedlnenie neúčasti na stretnutí klubu. Prezident pripomenul, že stále ešte mnohí členovia, ktorí sa nechystajú na stretnutie, sa neospravedlnia. Pritom vyplniť odpoveďový formulár, ktorý s pozvánkou posiela I. Patráš, možno veľmi ľahko aj z mobilného telefónu.

Zapísal: J. Tomka

Overil: P. Hladký, prezident klubu